Keby mohla krajina rozprávať, Turecko by rozprávalo príbehy plné dobývania, intríg, odvahy a slávy. Územie dnešného Turecka bolo osídlené už pred 11-tisíc rokmi a vystriedalo sa tu toľko civilizácií ako nikde inde na svete: Chetiti, Frýgovia, Gréci, Rimania, Byzantínci, Seldžukovci aj Osmani. Každá zanechala pamiatky, ktoré môžete vidieť počas dovolenky. Tento prehľad vám pomôže zaradiť si ich do súvislostí.
Dejiny v skratke: časová os#
| Obdobie | Čo sa dialo | Čo vidieť dnes |
|---|---|---|
| cca 1600, 1200 pred n. l. | Chetitská ríša, prvá veľmoc Anatólie | Hattuša (UNESCO), múzeum v Ankare |
| cca 1200 pred n. l. | Trójska vojna, grécka kolonizácia pobrežia | Trója, Efez, Pergamon |
| 133 pred n. l. | Rímska provincia Ázia | Aspendos, Perge, Side, Hierapolis |
| 330 n. l. | Konštantínopol hlavným mestom ríše | Hagia Sophia, Hipodrom |
| 1071 | Bitka pri Mantzikerte, príchod Turkov | seldžucké mešity v Konyi |
| 1453 | Pád Konštantínopola, Osmanská ríša | Topkapi, Modrá mešita |
| 1923 | Vznik Tureckej republiky | Anıtkabir v Ankare, palác Dolmabahçe |
Starovek: krajina legiend#
Anatólia patrila k prvým centrám civilizácie. Bojovní Chetiti tu vybudovali ríšu, ktorá súperila s Egyptom, po nich prišli Frýgovia s legendárnym kráľom Midasom. Západné pobrežie kolonizovali Gréci: vznikli mestá ako Trója, Pergamon, Milét a Efez, ktorý patril k najväčším mestám antického sveta. Efez s Celsovou knižnicou a veľkým divadlom patrí dodnes k najpôsobivejším vykopávkam Stredomoria.
Rimania z Anatólie urobili bohatú provinciu Ázia. Cisár Hadrián dal stavať brány a chrámy od Antalye po Efez, v Aspende vyrástol najzachovalejší antický amfiteáter sveta, kde sa dodnes hrá opera pod hviezdami. Keď sa ríša v roku 330 rozdelila, cisár Konštantín presunul hlavné mesto do Byzantionu, nového Konštantínopola.
Tip: Antické pamiatky južného pobrežia (Aspendos, Perge, Side, Efez) spojíte do jednodňových výletov z Antalye aj z letovísk Egejskej riviéry. Vstupné sa platí v eurách a pohybuje sa od 15 do 45 eur.
Byzancia: tisíc rokov kresťanského impéria#
Po páde Západorímskej ríše sa Konštantínopol stal centrom Byzantskej ríše, ktorá vydržala ďalších tisíc rokov. Jej vrchol predstavuje vláda Justiniána I.: v roku 537 dal vysvätiť chrám Hagia Sophia, architektonický zázrak s kupolou, ktorá akoby sa vznášala vo vzduchu. Mesto chránili mohutné Teodosiove hradby, ktoré odolávali obliehateľom osem storočí.
Byzancia bola kresťanským centrom svetového diania, križovatkou obchodu medzi Európou a Áziou aj strážkyňou antického vzdelania. Jej umenie, mozaiky a fresky obdivujete dodnes v chrámoch Istanbulu aj v skalných kostoloch Kapadócie.
Príchod Turkov a Osmanská ríša#
Islam prenikli do Anatólie so seldžuckými Turkami po bitke pri Mantzikerte v roku 1071. Seldžukovci vybudovali v Konyi vyspelý štát s karavánserajmi a medresami, no v 13. storočí ich zatienil malý osmanský bejlik na severozápade. Jeho vodcovia si vytýčili cieľ, ktorý sa zdal nemožný: dobyť Konštantínopol.
Podarilo sa to v roku 1453 Mehmedovi II. Dobyvateľovi. Z Konštantínopola sa stal Istanbul, z Hagie Sophie mešita a z Osmanskej ríše svetová veľmoc, ktorá na vrchole za Süleymana Nádherného siahala od Budína po Mekku a od Alžírska po Kaukaz. Osmani dali Istanbulu Topkapi, Süleymanovu a Modrú mešitu, krytý bazár aj podobu, ktorú mesto nesie dodnes. Podrobnejšie ich predstavuje článok o istanbulských pamiatkach.
Atatürk a moderné Turecko#
Po prehranej prvej svetovej vojne sa ríša rozpadla a spojenecké vojská obsadili Istanbul. Generál Mustafa Kemal vtedy viedol oslobodzovaciu vojnu a v roku 1923 vyhlásil Tureckú republiku s hlavným mestom Ankarou. Ako prezident Atatürk („Otec Turkov”) uskutočnil radikálne reformy: latinka namiesto arabského písma, povinná školská dochádzka, volebné právo žien, sekulárny štát.
Po druhej svetovej vojne, v ktorej si Turecko udržalo neutralitu, krajina vstúpila do NATO a stala sa pilierom západného spojenectva. Súčasné Turecko je regionálna veľmoc s 85 miliónmi obyvateľov, dynamickou ekonomikou a rastúcim cestovným ruchom. Kus novodobých dejín spoznáte v Anıtkabire, Atatürkovom mauzóleu v Ankare, aj v paláci Dolmabahçe, kde v roku 1938 zomrel.
Kde krajina leží a ako vyzerá, zhrňuje článok o mape a geografii Turecka, a pulzujúcu metropolu na dvoch kontinentoch predstavuje sprievodca Istanbul.
