Tak ako každý národ sprevádzajú aj Francúzsko osudové okamihy, ktoré ovplyvnili jeho vývoj na celé stáročia. Od rímskej Galie cez kráľovstvo, revolúciu a cisárstvo až po modernú republiku: tento prehľad vás prevedie kľúčovými dátumami, bez ktorých dnešné Francúzsko nepochopíte.
Časová os: 12 dátumov, ktoré musíte poznať#
| Rok | Udalosť | Prečo je dôležitá |
|---|---|---|
| 52 pred n. l. | Caesar dobýja Galiu | zrod rímskej civilizácie na území Francúzska |
| 843 | Verdunská zmluva | rozdelenie Franskej ríše, vznik Západofranskej ríše |
| 987 | Hugo Kapet kráľom | nástup dynastie Kapetovcov na 3 storočia |
| 1337 - 1453 | Storočná vojna | konflikt s Anglickom, hrdinstvo Johanky z Arku |
| 1789 | Veľká francúzska revolúcia | pád Bastily, koniec absolutizmu, ľudské práva |
| 1804 | Napoleon cisárom | Code civil, reformy, napoleonské vojny |
| 1870 | Tretia republika | pád cisárstva po vojne s Pruskom |
| 1914 - 1918 | Prvá svetová vojna | Verdun a Somme, Francúzsko medzi víťazmi |
| 1939 - 1945 | Druhá svetová vojna | okupácia, odboj, oslobodenie v roku 1944 |
| 1958 | Piata republika | de Gaullova ústava platná dodnes |
| 1992 | Maastrichtská zmluva | Francúzsko pri zrode Európskej únie |
| 2002 | Prijatie eura | frank nahrádza spoločná mena |
Od Galov ku kráľovstvu#
Územie dnešného Francúzska obývali Kelti, ktorých Rimania nazývali Galmi. Po páde Ríma tu vznikla Franská ríša a jej najväčší panovník Karol Veľký ovládol väčšinu západnej Európy. Verdunská zmluva z roku 843 rozdelila ríšu medzi jeho vnukov a západná časť sa stala základom budúceho Francúzska.
Roku 987 zomrel posledný Karolovec a kráľom sa stal Hugo Kapet. Jeho dynastia a jej nástupcovia (Valois, Bourbonovci) vládli Francúzsku nasledujúcich 800 rokov. Stredovek poznačila storočná vojna s Anglickom, v ktorej sa preslávila Johanka z Arku, sedliacke dievča, ktoré zvrátilo priebeh vojny a skončilo na hranici v Rouene.
Revolúcia, ktorá zmenila svet#
Za vlády Ľudovíta XVI. priviedli Francúzsko do bankrotu nákladné vojny a neudržateľný systém privilégií. Hnev ľudu vybuchol 14. júla 1789 útokom na Bastilu, väzenie symbolizujúce kráľovskú moc. Národné zhromaždenie prijalo Deklaráciu práv človeka a občana, kráľ skončil pod gilotínou a Francúzsko sa stalo republikou.
Chaos revolúcie ukončil až generál Napoleon Bonaparte, rodák z Korziky, ktorý sa roku 1804 korunoval za cisára. Jeho zákonník Code civil platí vo Francúzsku dodnes a napoleonské vojny prekreslili mapu Európy. Po porážke pri Waterloo (1815) sa Francúzsko zmietalo medzi monarchiou a republikou, až kým po prehratej vojne s Pruskom nevznikla roku 1870 Tretia republika.
Štátny sviatok 14. júl (dobytie Bastily) oslavujú Francúzi vojenskou prehliadkou na Champs-Élysées a ohňostrojom pri Eiffelovej veži. Ak budete v Paríži v tomto termíne, nenechajte si ho ujsť.
Dve svetové vojny a moderné Francúzsko#
Prvá svetová vojna znamenala pre Francúzsko obrovské obete: v zákopoch pri Verdune a na Somme padlo 1,4 milióna vojakov. Druhá svetová vojna priniesla potupnú porážku roku 1940, nemeckú okupáciu a kolaborantský režim vo Vichy. Časť národa však viedol z exilu generál Charles de Gaulle a domáci odboj (Résistance). Paríž bol oslobodený v auguste 1944.
Povojnové Francúzsko stratilo koloniálne impérium (najmä Alžírsko) a prešlo politickou krízou, ktorú vyriešil až návrat de Gaulla a vznik Piatej republiky roku 1958. Jej ústava so silným prezidentom platí dodnes. Francúzsko stálo pri zrode Európskeho spoločenstva aj Európskej únie, patrí k zakladateľom eura a dodnes je jadrovou mocnosťou so stálym kreslom v Bezpečnostnej rade OSN.
Históriu krajiny najlepšie spoznáte na vlastné oči: zámky Loiry, katedrály v Chartres a Reimši, pláže Normandie aj revolučný Paríž. Inšpiráciu nájdete v článkoch turistické destinácie Francúzska a Paríž.
